Cristian Budu Video
pianista brasiliano
- Pianoforte
- Brasile
- pianista
Ultimo aggiornamento
2024-05-14
Aggiorna
Praktické rady a techniky jak žít šťastný a naplněný život... Zdravím, pokud se vám moje tvorba líbí, budu vám velice vděčný pokud se rozhodnete podpořit mojí činnost finančním příspěvkem. číslo účtu: 1717416163/0800 IBAN: CZ38 0800 0000 0017 1741 6163 BIC: GIBA CZ PX Srdečně všem přispěvatelům děkuji. AHO... Moje webové stránky: (http•••) Sledujte mne i na Instagramu: (http•••) Můj soukromý FB: (http•••) Moje skupina na FB: (http•••) Moje stránka na FB: (http•••) Srdečně všem děkuji za odběr, sdílení, like nebo komentář...
Francis Poulenc Savić Ivaci Valentina Fijačko Nikolova Vedrana Šimić Dubravka Šeparović Mušović Nataša Antoniazzo Ljubomir Puškarić Budu Kako 1931 1953 1957 2006 2007
Dirigent: Michael Helmrath Redatelj: Krešimir Dolenčić Scenografkinja: Dinka Jeričević Kostimografkinja: Ana Gecan Savić Oblikovatelj svjetla i projekcije: Deni Šesnić Zborovođa: Ivan Josip Skender Asistenti dirigenta: Simon Dešpalj, Robert Homen Asistentica redatelja: Jasna Žarić Asistentica kostimografkinje: Andrea Kuštović Scenski pokret: Dobroslav Jakovljević Jezična savjetnica: Sanja Ivić Računalno oblikovanje zvuka: Stanko Juzbašić ANSAMBL PREDSTAVE Marquis de la Force Siniša Hapač, Saša Ivaci, Davor Radić Blanche Tamara Felbinger, Valentina Fijačko*, Dagmar Schellemberger, Martina Zadro Vitez de la Force Miljenko Đuran, Tvrtko Stipić Madame de Croissy Cecilija Car, Neda Martić, Zlatomira Nikolova Madame Lidoine Željka Martić, Vedrana Šimić* Majka Marie Inge Heinl-Stančić, Dubravka Šeparović-Mušović Sestra Constance od St. Denisa Gorana Biondić, Marija Kuhar, Maja Mejovšek (studijska uloga) Majka Jeanne Nataša Antoniazzo, Branka Sekulić-Ćopo Sestra Mathilde Marta Babić, Helena Lucić Ispovjednik Marko Cvetko, Dejan Vrbančić Prvi komesar Stjepan Franetović, Neven Mrzlečki Drugi komesar Igor Hapač, Alen Ruško Zatvorski čuvar Ozren Bilušić, Ljubomir Puškarić Thierry Ozren Bilušić, Ljubomir Puškarić M. Javelinot Marijan Jurišić, Robert Palić * stipendistice CEE Musiktheatera Priču o mučeništvu časnih sestara iz Compiegnea prva je ispričala jedna od njih, majka Marie, koja je preživjela teror Francuske revolucije i objavila svoja sjećanja. Proglašenje sestara sveticama koje je uslijedilo nakon toga, inspiriralo je Njemicu Gertrude von le Fort da ispriča njihovu priču. Tako je nastao roman sablasnog predosjećaja Posljednja na stratištu iz 1931. godine, koji opisuje sudbinu religije u totalitarističkim režimima. Učinjeni su brojni neuspjeli pokušaji adaptacije knjige u dramu, pa i filmski scenarij, sve dok se tog zadatka nije prihvatio Georges Bernanos, koji je u svoj roman dodao neke nove likove i gomilu detalja. No, priča je postala svjetski poznata tek nakon nastanka opere Les dialogues des Carmélites Francisa Poulenca, koju je naručio Ricordi za milansku Scalu, gdje je djelo i praizvedeno 1957. godine. Osnovna radnja vrlo je jednostavna, a Poulenc u jednom pismu napisanom 1953. godine govori o vrlo prozračnoj orkestraciji koja će dopustiti da riječi budu jasne, ističući kako su nijanse u tekstu mnogo važnije od sveukupnog sadržaja. Umjetnik koji je kao mlad bio proglašen avangardnim skladateljem, nepogrešiva uha za melodiju i smisla za ironičan humor odgovarao je modi nastaloj poslije Prvoga svjetskog rata, koja je zahtijevala naivnost i primitivnost. No, svoju karijeru Poulenc je zaključio djelima potpuno izvan modnih tokova - tonalnom glazbom, koja se ne srami osjećaja, boli, čak i sentimentalnosti. A upravo tom posljednjem razdoblju njegova stvaralaštva pripada opera Razgovori karmelićanki, posvećena njegovim uzorima Verdiju, Monteverdiju, Debussyju i Musorgskom. Nagrada Hrvatskog glumišta za najbolju opernu predstavu u cjelini, u sezoni 2006./2007. Premijera: 18. travnja 2007.
Dámy a páni, na konferencii 2010 som tu prezentoval program Vidiek, obnoviteľné zdroje energie. Použil som vtedy prirovnanie bioplynovej stanice k betónovej krave. Vládli sme len krátko, ale podarilo sa nám legislatívne ukotviť aj tento segment energetiky v našej legislatíve. Nie cez MH, ale cez hospodársky výbor NR. Všetky kľúčové zákony v energetike sa tvorili na hospodárskom výbore, nie na MH. Fotovoltaika, alebo výhodný bankový produkt pre vyvolených s negatívnym dopadom na ceny elektriny - sme zastavili cez hospodársky výbor. Dámy a páni, dnes máme na stole náš program, program SDKU-DS a na v ňom je opäť časť „Vidiek šanca Slovenska" vidiek spojený s energetikou". Cieľom programu je vytvoriť na Slovensku podmienky na budovanie energetických zariadení využívajúcich pre Slovensko vhodné vlastné zdroje energií. Cieľom programu je podporiť energetiku takým spôsobom, aby finančné výnosy z jej predaja zostali v regióne a pracovali v prospech vidieckeho prostredia. Dospieva čas, kedy neefektívne modely získavania energií na báze fosílnych palív musia nahrádzať iné, najmä OZE. Globalizovali sa zdroje, globalizovali sa trasy energií a tým sa vyťahovali peniaze za energie z jednotlivých štátov a štáty sa podstate dostávali do energetického područia iných. Aj my. Svet investuje do rôznych tisíce km od nás vzdialených nálezísk, do nových trás plynu / napr. NABUCO a pritom štáty neriešia, resp. štáty opomínajú vlastné zdroje energií , ich vytypovanie, podporu, vedu , výskum. Úplne sa vytratil zdravý sedliacky rozum - čo mám doma to sa počíta. Ak máme podmienky na výstavbu vodných elektrárni / tak im nehádžme polená pod nohy, Ak máme podmienky na pestovanie cielenej biomasy a dokážeme spriahnuť energetiku s poľnohospodárstvom a lesníctvom a dokážeme doma vyrobiť miliardy m3 biometánu - teda plynu v kvalite zemného plynu z Ruska a tento biometán môžeme distribuovať cez plynovodnú sieť po celom Slovensku - tak poďme do toho. Diverzifikácia nie len trás, ale hlavne zdrojov v energetike / toto je veľká téma energetiky blízkej budúcnosti . Je to téma pravdivá, je to téma, ktorá dá ľuďom prácu a Slovensku posilňuje energetickú bezpečnosť. My sme vždy sme hľadali v SDKU / DS výzvy, dnes máme jednu takúto výzvu pod nohami. Čím viac energie si vyrobíme sami, tým menej eur za ňu naši ľudia zaplatia ruským a neviem akým nadnárodným, globálnym spoločnostiam. Čím viac energie si vyrobíme sami, tým viac peňazí budú mať naši ľudia vo svojich peňaženkách. Toto jedna z ciest ako von napr. zo 100% závislosti na plyne z Ruska, Toto je cesta ako zamestnanosťou na vidieku môžeme pomôcť vyrovnávať regionálne rozdiely. Dámy a páni, vždy a všade sme v SDKU-DS hľadali a navrhovali zefektívňovanie činností, či na úradoch, či v štátnych firmách - vždy to bolo o šetrení, a toto je vždy spojené s prepúšťaním. A každé prepúšťanie je nepopulárne. Téma energetiky, téma zelenej energie, téma diverzifikácie zdrojov - je téma o vytváraní nových trvalých pracovných miest. Toto je téma, ktorej keď sa chytia rozumné samosprávy a namiesto úverov na pešie zóny, ohňostroje a bilbordy si požičajú napr. na energetické projekty a budú ich vlastniť, alebo spolu vlastniť tak získajú stabilný zdroj príjmov do svojich rozpočtov a nebudú len naťahovať ruky dajte , dajte, lebo nemáme, lebo sme nevybrali na daniach ....na poplatkoch a pritom im peniaze ležia pri nohách, v ich lesoch, v ich pôde. Majme odvahu sa do tohto pustiť, buďme v tomto lídrom my, dajme ľuďom nádej, dajme ľudom prácu. O tomto je program SDKU-DS pre Vidiek
Cristian Budu Chopin Clara Haskil Byun 2013
PLEASE SUBSCRIBE, SHARE AND LIKE THIS VIDEO TO SHOW YOUR SUPPORT TO THE ARTIST. THANK YOU! Cristian Budu Winner of Clara Haskil International Competition 2013 Student of Wha-Kyung Byun, Chopin 24 Preludes Op. 28 Schoeps CCM2S microphones were used for this recording with Grace Design microphone preamp and analouge to digital converter. Engineer: SiMon Yue (SoundProfessional, Boston) Any questions please contact SiMon: •••@•••
o
- cronologia: Interpreti (Sud America).
- Indici (per ordine alfabetico): B...